Dôchodkový strop : pohroma pre dôchodok náš a našich detí ?

Autor: Patrik Farula | 19.11.2018 o 21:14 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  842x

Potrebujeme  mať garanciu odchodu do dôchodku zakotvenú v ústave? Je to skutočne výhoda alebo nášľapná mína? Venujem sa téme dôchodkov dlhodobo a práve na tému dôchodkového stropu som sa rozhodol napísať svoj článoček.

Aktuálne sa v médiách často diskutuje o tzv. zastropovaní odchodu do dôchodku. Došlo to až tak ďaleko, že parlament ide hlasovať o tom, že by sa strop pre odchod do dôchodku zakotvil v Ústave. Na túto tému sa zbierajú podpisy pre prípadné referendum. Uvedomujú si vôbec tí, čo hlasujú „za“, čo prípadné rozhodnutie o zavedení dôchodkového stropu bude v praxi znamenať? 

Je dobré mať dôchodkový strop? Táto otázka je skutočne na zamyslenie. Sú ľudia, ktorí jednoznačne povedia áno, ale je aj veľká skupina tých, ktorí sú proti. Čo je teda výhodnejšie? Aby sme na to prišli, je potrebné si to detailnejšie rozobrať. Tak poďme spolu na to.

Pri svojich školeniach finančnej gramotnosti, keď rozoberám tému dôchodok, sa často stretávam s tým, že mi ľudia reagujú, že sa dôchodku nedožijú, že si nevedia predstaviť pracovať tak dlho, lebo už nebudú vládať atď...Bude to ale skutočne tak ?

V roku 1989 bol priemerný vek dožitia mužov 66,9 rokov a žien 75,4 rokov. Dnes, takmer o 30 rokov, je u mužov vek dožitia 73,8 rokov a u žien dokonca až 80,3 rokov. Údaje sú zo štatistického úradu. Takže žijeme dlhšie a podľa všetkých predpokladov sa náš život bude len predlžovať.

Ďalšia reakcia, ktorú často počúvam, že nebudeme vládať pracovať, lebo nám to zdravie nedovolí. Tu je dôležité si uvedomiť jednu podstatnú vec. Nemôžeme sa pozerať na nás ako budúcich dôchodcov, ako keby sme boli dôchodcovia dnes. Prečo? Lebo jednoducho zdravotníctvo napreduje. To je fakt, ktorý si ľahko viete overiť. Ak dnes majú ľudia problémy s rôznymi chorobami, o povedzme 30 rokov to tak vôbec nemusí byť. Samozrejme, nemáme krištáľovú guľu, ale to, že sa naša vitalita zlepšuje, je holý fakt. Je to možné pozorovať napr. na tom, že si dávame viac pozor na to, čo jeme, napr. kupovaním zdravšieho chleba, nákupom potravín od rôznych pestovateľov a nie v hypermarketoch atď. Príkladov by sme rozhodne našli veľa.  

Takže toto sú podľa môjho názoru len mýty, ktoré nemajú žiadnu oporu v realite. Pozrime sa na ďalšie štatistiky, ktoré sú uvedené na stránkach Sociálnej poisťovne.

Počet vyplácaných dôchodkov je aktuálne cca 1 388 000, pričom povedzme v roku 2015 to bolo 1 348 000. Rozdiel 49000. Takže dôchodcov pribudlo.

Priemerná výška vyplácaného dôchodku dnes predstavuje 443 EUR, v roku 2015 to bolo 406 EUR. Rozdiel 37 EUR. Takže i dôchodok porástol.

Dôležitý fakt je pôrodnosť, resp. „generovanie“ tých, ktorí nám na naše dôchodky budú prispievať vo forme odvodov, keď budú pracovať. V roku 2016 to bolo 1,4 dieťaťa na jednu matku. V roku 1990 to bolo 2,05 a toto číslo neustále klesá (zdroj: Google).

Okrem pôrodnosti na počet tých, ktorí sa dnes „skladajú“ na dôchodky, má vplyv aj migrácia, resp. to, že napr. mladí pracujú v zahraničí a teda tam aj platia odvody :). A podporujú dôchodky našich susedov :).

Takže záver: vzrástol počet dôchodcov, výška dôchodku ale naopak, poklesol počet tých, ktorí tvoria peniaze na ich výplatu. A práve rozdiel medzi tými, čo dôchodok očakávajú a naopak tými, z ktorých peňazí sa tie dôchodky majú vyplácať, sa bude naďalej zväčšovať. Kto to podľa Vás napr. o takých 20 rokov zaplatí ?

Ako sa vypočíta Váš dôchodok

Aby sme boli „primerane“ gramotní na tému dôchodok, patrilo by sa nám poznať vzorec na jeho výpočet. Čuduj sa svete, nájdete ho rovnako na stránkach Sociálnej poisťovne.

Suma dôchodku : POMB x ODP x ADH - na pohľad jednoduché a zrozumiteľné však? :)

Poďme si tento „vzorček“ podrobnejšie popísať.

POMB : Priemerný osobný mzdový bod. Jednoducho povedané, pomer vašej hrubej mzdy v danom roku k priemernej mzde na Slovensku. Ak by ste celý život zarábali priemernú mzdu (aktuálne 1004 EUR – údaj zo septembra 2018), bola by hodnota 1.

ODP: Počet odpracovaných rokov.

ADH: aktuálna dôchodková hodnota. Jej výšku stanovuje Sociálna poisťovňa, od 1.1.2018 je hodnota 11, 9379

Takže ak by sme pracovali 40 rokov, zarábali priemernú mzdu, tak by sme mali dôchodok: 1 x 40 x 11,9379 = 477, 516 EUR.

Čo by teda spôsobilo zavedenie dôchodkového stropu?

Z toho, čo tu bolo napísané, je jasné, že počet dôchodcov bude narastať, doba „pobytu“ na dôchodku tiež, na dôchodky bude čoraz menej peňazí, lebo nám klesá pôrodnosť.

Takže ak nám bude rásť počet dôchodcov a tí ešte aj budú dlhšie žiť, bude na to potrebné čoraz viac peňazí. Zoberte si, keby bol na Slovensku len ten počet dôchodcov čo je dnes, ale zmení sa doba poberania dôchodku vďaka predlžovaniu života povedzme o 10 rokov, čo je cca do 90-ky, o koľko viac to štát bude stáť peňazí.

A viete, čo je dôležité? Dať si odpoveď na otázku, kto z politikov, ktorí dnes idú o danom zákone hlasovať, v čase keď napr. ja budem na dôchodku, čo bude o cca 25 rokov, bude ešte vo vláde? A rovnako by sa mali zamyslieť aj tí, čo dnes podporujú svojim podpisom prípadné referendum o zavedení dôchodkového stropu. Jednoducho – oni nehlasujú de facto za svoj dôchodok ale hlavne za dôchodky ich detí. A bavíme sa tu o ústavnom zákone, a nie o obyčajnom.

Jedno riešenie však predsa len štát bude mať. A to je práve možná úprava hodnoty ADH. To je totiž jediná hodnota, ktorú by sme mohli pokojne nazvať „bulharskou konštantou“, na ktorej hodnotu my, bežní pracujúci občania, nemáme vplyv. A čo to môže v praxi znamenať ?

Dnes je priemerná výška dôchodku podľa Sociálnej poisťovne cca 45 % hrubej mzdy zamestnanca. Ak by Sociálna poisťovňa zmenila výšku ADH povedzme na hodnotu 9, tak si skúste spočítať, aký dôchodok by Vám vyšiel :). Pozrime sa na príklad vyššie:

Tam sme počítali : 1 x 40 x 11,9379 = 477,516 EUR. A teraz by to bolo: 1 x 40 x 9 = 360 EUR

Takže na základe toho všetkého, čo som tu napísal, ak nebude mať štát na vyplácanie dôchodkov, pokojne sa môže stať, že priemerný dôchodok nebude daných 45% hrubej mzdy, ako je tomu dnes, ale napr. 30%. Lebo niekto zmenil hodnotu ADH. Alebo možno sa zmení aj celý vzorec na výpočet dôchodku. Ale je možné, že ak by štát chcel ponechať sumu dôchodku na prijateľnej úrovni, nájde riešenia, ako peniaze v tom čase získať. Napr. lepším hospodárením, menšími sociálnymi balíčkami, zníži sa korupcia, ale napr. aj zvýšením daní a odvodov. Opäť, ako to v tom čase bude, no to teda nevieme :).

Takže je super, že budeme mať garantované, že v 64-ke pôjdeme najneskôr do dôchodku, keď dôchodok, ktorý nám podľa pravidiel, o ktorých ani vy ani ja dnes netušíme, spočítajú, bude tak nízky, že budú potom len 2 voľby: živoriť (resp. sa s jeho výškou uspokojiť) alebo naďalej pracovať.

A to som potom zvedavý, čo by ste na biedny život v dôchodku povedali. Že by to bola pre vás pohroma?  Ale i na túto „pohromu“ existuje riešenie. Aké? Nevyhnutná potreba si sporiť. A to sme chceli, nie :)? Teda hlavne tí, ktorí sú za zavedenie dôchodkového stropu :). Lebo ak si skutočne chceme užívať pokojnej staroby a užiť si ju ako tak dôstojne, iná cesta, ako mať vlastné peniaze nebude. A teda je namieste otázka, prečo má teda vlastne existovať dôchodkový strop ? Možno práve preto, aby existoval. Ako záruka toho, že pracovať ďalej nemusíte. Len či táto záruka bude pre budúcich dôchodcov stačiť. Možno áno. Ale rozhodne som presvedčený o tom, že to ako sa budeme mať na dôchodku, je vo veľkej miere v našich rukách. Ale o tom niekedy nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Škandál Kolíková? Niekomu asi preskočilo

Čo hovorí o koalícii kauza ministerky spravodlivosti.


Už ste čítali?