Akcia: U nás si môžete kúpiť čerstvé rožky a hračky kedykoľvek, aj cez sviatky, neváhajte!

Autor: Patrik Farula | 8.4.2018 o 19:30 | (upravené 11.4.2018 o 20:58) Karma článku: 4,59 | Prečítané:  1554x

Práve na Veľký piatok na FB Richard Sulík zverejnil status, že si dnes nemôže kúpiť teplé rožky a jeho dcére hračku. Lebo on v iné dni nemá na to čas. Takže: má vláda regulovať podnikateľov a to, kedy majú mať otvorené alebo nie?

Dlho som premýšľal, či sa k tejto téme touto formou vyjadriť chcem alebo nechcem. Ale prečo  nie? Priznám sa, po prečítaní veľkého množstva diskusných príspevkov som sa rozhodol, že tak urobím. Preto prosím, berte môj článoček ako vyjadrenie môjho názoru. Pre úplnosť, som veriaci podnikateľ v oblasti finančných služieb, mám svoju kanceláriu, zamestnávam asistentku. Mám  svoju rodinu a s manželkou čakáme o mesiac chlapčeka.

Nie som fanúšik aktuálnej vlády, ale to, že odsúhlasili voľno napr. aj na Veľký piatok, s tým môžem len súhlasiť.

Pokúsil som sa teda na daný „problém“ pozrieť z viacerých strán, resp. pohľadov. Na jednej strane stoja predavačky v obchode, na strane druhej sú to naše potreby – potreby nás ľudí, bežných spotrebiteľov. Samozrejme, netreba zabúdať aj na samotných podnikateľov, ktorí prevádzkujú svoje obchody predovšetkým kvôli zisku (som teda presvedčený, že podnikateľ podniká nie len pre radosť a preto, že ho to baví, ale predovšetkým preto, aby zarobil resp. dosiahol zisk).

Predavačky v obchode

Zobudili sa do piatkového rána. Majú dnes voľno. Oddych. Často ide o matky, ktoré majú svoje deti a rodiny. Môžu sa im dnes venovať. Môžu spolu raňajkovať. Môžu spolu variť obed. Môžu spolu ísť na výlet a stráviť spolu čas, ktorý by v čase práce nemali.

Tie ženy môžu byť so svojím partnerom dlhšie v posteli. Môžu si užívať jeden druhého. Môžu sa tešiť z toho, že majú viac času na seba. Môžu upevňovať svoj vzájomný vzťah. Môžu plánovať ďalšie dieťa. Jednoducho, tento čas môže pomôcť celému Slovensku. Často počúvame, ako rodíme málo detí, máme vysokú rozvodovosť - tak možno i tento deň, deň voľna naviac, môže pomôcť k vyššej kvalite nás ľudí, našim rodinám, našim vzťahom, nášmu Slovensku.

A názor, ak sa im nepáči, nech zmenia prácu? Skutočne?

Koľko predavačiek túto možnosť naozaj má? Koľko predavačiek na Slovensku vie prekonať strach a obavy z toho, aby odišli z „istoty“ síce malej mzdy v obchode, z istoty, že i vďaka ich nízkemu príjmu budú so svojimi rodinami a prinesú do rodinného rozpočtu aspoň tie peniaze, ktoré zarobia?  Keby sme nemali strach, obavy a neistotu, keby sme si uvedomovali že sme často silné osobnosti, ktoré ak dnes dajú výpoveď v práci, už zajtra môžu pracovať na inom mieste, potom by neexistovala žiaľ smutná štatistika. Iba 20 % ľudí na Slovensku robí prácu, ktorá ich skutočne baví.

My a naše potreby

Piatok ráno. Máme voľno. Možno sa v posteli zamýšľame nad tým, ako stráviť dnešný deň. Možno sme práve zistili, že sme si zabudli niečo kúpiť na raňajky alebo obed. A navyknutý na to, že tu máme slobodu a „voľnosť“ by sme teda predpokladali,  že si dnes teda môžeme aj nakúpiť. No žiaľ, nedá sa. Obchody sú zatvorené. Naštve nás to? Máme radosť? Chápeme, prečo to tak je? Alebo si myslíme, že to nie je spravodlivé, čo sa to v tento deň deje? Veď my sme chceli predsa slobodu a nechceme sa obmedzovať!

Na druhej strane – nie je to o tom, že nás sloboda doslova „omámila“ a úplne sme jej prepadli, a teda to berieme za „samozrejmosť“, že i dnes budeme môcť robiť to, čo my uznáme za vhodné a nikto nám nemá do toho kafrať ? A už vôbec nie vláda, cirkev alebo nejaké zákony ?

Nie je to o tom, že zabúdame vidieť aj tú druhú stranu – práve tie predavačky, o ktorých som písal v odstavci vyššie? Vidíme iba seba, naše potreby, naše ego. Lebo my to takto chceme. A bodka. Nepriznáme si, že si nevieme nákupy naplánovať. Veď my chceme nakupovať práve dnes. Dnes, keď je voľno. Nemáme silu a energiu na to, aby sme šli na nákupy do obchodných centier cez týždeň, ktoré majú často otvorené až do 21.00 hod a vo večerných hodinách nákupné centrá zívajú prázdnotou, pričom v nedeľu nemáte kde zaparkovať, ani si len dať dobrú kávu.

Veď keď teda majú voľno predavačky v obchode, nech teda dajú voľno aj pumpárkam alebo zdravotníkom. Pekná myšlienka. Vidím však v nej zásadný problém. A ten problém sa volá „plánovanie“.

Nákupy dokonca aj toho paliva na pumpe si viete naplánovať. No žiaľ, dovolím si tvrdiť, že zdravotný stav nie. Čakáme s manželkou chlapčeka. Pred cca 2. týždňami sme volali sanitku, lebo sme mali podozrenie na problém. Bol utorok, 0:30 hod. Ako by asi spala moja manželka, keby jej operátor na telefóne povedal, no viete, dnes je sviatok, nepracujeme. Vydržte do rána. Čo život nášho dieťatka? Nie je dôležitý? Dajú sa vôbec porovnávať otvorené obchody na Veľký piatok (a nie len ten) s tým, či mi zdvihne telefón operátorka na linke prvej pomoci? Lebo však keď má voľno predavačka, nech má teda aj ona!

Názor nech si teda urobí každý sám, čo je vhodné a čo naopak nie. Ale ak viem niečo ovplyvniť (nákupy) má niekto právo to aj regulovať, na druhej strane, ak to ovplyvniť neviem (zdravotný stav), tak regulácia by bola nespravodlivá.

My podnikatelia

Štát sa rozhodol, že nám práve na Veľký piatok zakáže podnikať. Je to fér? Veď my predsa platíme prenájmy za priestory, kde zamestnávame svojich ľudí a teda nám reálne hrozí, že nám poklesne zisk a budeme mať problém, ako zaplatíme náklady na naše podnikanie a možno aj časom skrachujeme. Je to skutočne tak? Prichádzajú skutočne obchody o zisky, keď majú vo sviatky zatvorené?

Ak si zoberiem to množstvo ľudí, ktorí chcú práve vo sviatok nakupovať, lebo v iný deň nemajú čas, je fakt pravda, že svoje „potreby“ a „nákupy“ neodložia o deň – dva neskôr ? Alebo všetci pôjdu do obchodov v zahraničí, aby nakúpili tam ? A teda záujem o ich nákupy nebude už taký o deň – dva neskôr? Dovolím si tvrdiť, že nie. Neverím tomu, že zruším svoje rozhodnutie niečo kúpiť len preto, že na Veľký piatok boli obchody zatvorené (ak teda nemám záujem si kúpiť čerstvé pečivo). A teda som presvedčený, že práve títo zákazníci prídu nakúpiť v deň, keď to bude možné.

A ešte jedna myšlienka na zamyslenie. Je skutočne náš „chtíč“ nakupovať práve pri nákupoch ten najdôležitejší ? Alebo sa pri nakupovaní rozhodujeme aj podľa iných „parametrov“ ?

Spomeniem príklad jedného známeho reťazca s výrobkami pre domácnosť. Pred istým časom prebehla cez sociálne siete fotka z dverí daného obchodu, kde kupujúcim oznamujú, že v nedeľu u nich nenakúpia. A ešte sa aj poďakujú za porozumenie, že aj predavači sa chcú venovať svojim rodinám. Chodím tam často nakupovať a poviem Vám, že nemám pocit, že by sa im nedarilo. Že by krachovali. Práve naopak, otvárajú nové predajne. A keď som prvý krát zbadal nápis v danom obchode, tento obchod si získal u mňa veľké plus. Získal si ma postojom a úctou k ľuďom. Výsledok? Nechodím domáce potreby kupovať inam.

A ešte jeden príklad.

Bývam v Trenčianskych Tepliciach. Neďaleko od nás je skvelé mäsiarstvo. Chodíme tam nakupovať šunky, mäso. A to pritom jeho ceny nie sú najnižšie. Ale kvalita je parádna. Viete, čo je ale zaujímavé? Cez týždeň majú otvorené do 16.30, v sobotu do 11.00 h, v nedeľu a pondelok zatvorené. Že by som danému mäsiarovi vynadal, že ako si to dovolí mať zatvorené napr. v nedeľu, veď ja chcem mať na raňajky čerstvú šunku ? Výsledok? Vždy si nákupy u neho plánujem. Lebo moja chuť po kvalite zvíťazila na „chtíčom“ mať to hneď teraz. A poviem Vám, v sobotu pred Veľkonočnou nedeľou mal cca. hodinu pred záverečnou takmer vypredané. Že by sa mu nedarilo? Že by mu zákaz predaja na Veľký piatok prekážal?

Podobne aj v mojej práci...nepracujem vo sviatky ani dni pokoja. Platím si prenájom a aj moju asistentku. A nemám pocit, že by ma štát obmedzoval a ohrozoval v tom, že v dni sviatkov nemôžem podnikať. A asistentka nemá vďaka sviatkom nižšiu výplatu, ani majiteľ priestorov mi nedá nižší nájom. A v mojom podnikaní sa mi darí a som úspešný. Dni voľna využívam na to, aby som bol so svojou rodinou, chodím športovať, na rôzne výlety - „dobíjam“ batérie. Výsledok ? Nie som stroj. Ale človek. A práve vďaka voľnu získavam energiu na ďalšie dni, keď treba makať v mojej firme.

Štát: máš právo regulovať naše podnikanie alebo nie ?

Regulácia štátu predsa už dnes existuje. V podobe zákonov – napr. Živnostenský zákon alebo Obchodný zákonník. Nemôžeme si na Slovensku predsa robiť, čo len chceme a po čom nám srdce túži. Možno by to bolo vhodné a možno nie. Som však presvedčený o jednom. Že nie všetko je o peniazoch a zisku. Nie sme stroje. Sme ľudia. Máme svojich priateľov, vzťahy, rodiny, deti. Často krát máme problém odhadnúť, kedy už stačilo. Kedy už stačilo „makať“ a kedy by bolo vhodné oddychovať.  Som presvedčený o tom, že keby bolo viac podnikateľov, ktorí by uznali, že treba vo sviatky oddychovať a dali to ľuďom patrične najavo, že aj pre nich je to vhodné a mali u nich pochopenie, nebolo by treba žiadnej regulácie predaja. A som si istý, že by sa nám žilo krajšie.

Lebo práve oddych nám môže dodať energiu a dobiť batérie. Pre chvíle, keď bude treba znova makať. Aby sme spokojnejšie žili... My, naše rodiny, naše deti. A koniec koncov, možno to znie až neuveriteľne, ale my budeme spokojnejší, bude spokojnejšie aj naše okolie, rodina... bude sa v konečnom dôsledku dariť aj nášmu Slovensku.

Robme náš život deň čo deň krajším a lepším. A ono sa to vráti. Niekoľkonásobne.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Majského péenky sa Najvyššiemu súdu nezdajú. Dal ich posúdiť znalcom

Podnikateľ môže dosiahnuť aj prerušenie súdu, ktorý sa ťahá už roky. Jeho spoluobžalovaný Brtva nedávno po verdikte ušiel.


Už ste čítali?