Prečo štát miluje zamestnancov

Autor: Patrik Farula | 27.2.2015 o 11:21 | (upravené 2.3.2015 o 12:11) Karma článku: 11,84 | Prečítané:  28547x

Dnes som sa v novinách dočítal o tom, že neustále klesá počet živnostníkov. Je to predovšetkým preto, lebo sa im zhoršujú podmienky a neustále im rastie odvodové zaťaženie. Prečo ale štát nepodporuje živnostníkov ale naopak, zamestnancov?

Keď sa pozrieme do minulosti, ak sme chceli pracovať, tak jediná cesta bola sa zamestnať. Každý sme mali prácu, pravidelný príjem, istoty v podobe pracovnej doby od 6.00 h. do 14.00 h. atď. Po roku 1989 sa ale situácia zmenila. Okrem kariéry zamestnanca bolo možné sa vydať aj cestou podnikateľa. To ale znamenalo ísť do rizika v podobe neistej mzdy, práce, ale za účelom slobody čo sa týka pracovnej doby alebo vyššieho príjmu. A samozrejme, nikto nám do práce nekafral, resp. sme boli sami sebe pánmi.

Lenže taký živnostníček platí aj nižšie odvody, nižšie dane a to sa vláde nepáči. Poďme si teda urobiť príklad so zamestnancom, ktorý má príjem 600 EUR v čistom. Ak si prepočítame na hrubý príjem, prídeme na čiastku 770 EUR. A poďme sa pozrieť na jednotlivé „položky“ odvodov z nášho príjmu:

My dostaneme na výplatu 600 EUR. Celkovo ale stojíme zamestnávateľa 1041 EUR (cena práce – už viete, prečo je veľa tých, ktorí pracujú za minimálnu mzdu a zvyšok dostanú na ruku? ) !!!

Kde sa pobralo tých 441 EUR ? Uvediem len hlavné položky a budeme uvažovať 40 rokov pracovného života :

Cca 108 EUR mesačne nám odchádza do zdravotnej poisťovne. Ročne je to cca 1300 EUR, za 10 rokov 13 000 EUR za 40 rokov 52 000 EUR. Z týchto peňazí sa financuje naše liečenie, lieky, lekári. Keď si zoberiete, že 1300 EUR ročne je príspevok jedného zamestnanca, tak je asi každému jasné, koľko peňazí to za všetkých zamestnaných je. Ak sa o seba staráme a lekárov vyhľadávame len zriedkavo, skladáme sa na tých, ktorí sa o svoje zdravie až tak nezaujímajú. Ako by sme uvažovali, ak by sme dostali 52 000 EUR s tým, že z tohto si budeme celý život financovať svoju zdravotnú starostlivosť?

Pre porovnanie, minimálne odvody do zdravotnej poisťovne, ak by sme boli živnostníkmi, sú cca 58 EUR mesačne. Je to cca polovica.

Druhá významná čiastka v odvodoch je suma na starobné poistenie (resp. na náš dôchodok). Ide mesačne o sumu cca 139 EUR. Ročne je to 1668 EUR, za 10 rokov 16 680 EUR, za 40 rokov 66 720 EUR !!!

Ak zoberieme fakt, že náš dôchodok, podľa údajov sociálnej poisťovne by bol 47% hrubého príjmu, v našom prípade by to bolo 47% zo sumy 770 EUR. A teda by to bolo 362 EUR.

Ak by si čisto teoreticky celkové odvody na dôchodok odkladali do „banánovej škatule“, vystačilo by nám to na cca 184 mesiacov, čo je 15 rokov ! 15 rokov by sme mohli v pohode žiť z našich peňazí, ktoré každý mesiac odišli z našej mzdy na účet Sociálnej poisťovne ! Ak by sme mesačné odvody 139 EUR zhodnotili len 2% ročne, za 40 rokov by sme mali sumu 102 000 EUR ! A to by mám už stačilo na 23 rokov života na dôchodku.

A že často hovoríte o tom, že sa ho nedožijete? Hmm..pre štát prinesiete slušnú sumičku peňazí :) Asi nebude štát frflať :)

Pre porovnanie, minimálne odvody pre živnostníka na starobné poistenie sú cca 74 EUR mesačne. Znova cca polovica.

A na záver daňové zaťaženie. Ak zarobíte 600 EUR v čistom, mesačne prispejete do štátneho rozpočtu sumou cca 66,50 EUR, čo za 40 rokov predstavuje sumu 31 920 EUR. Ak by ste boli živnostníkom, tak si viete výšku daní ovplyvniť. Ako? Ak ste zamestnanec, svoje výdavky míňate zo svojej čistej mzdy. Mzdy, ktorá už bola zdanená. A čo živnostník?

Cestujete do práce? Vybavujete pracovné telefonáty? Máte auto, ktoré používate aj na pracovné účely? Vzdelávate sa? (napr. kupujete knihy, ktoré súvisia s Vašou prácou, možno absolvujete nejaké školenie, aby sa Vám zvýšila kvalifikácia, ale financujete si ho sami, atď..). Tieto všetky výdavky si môžete uplatniť v daňovom priznaní a o to nižšie dane zaplatíte ! Takže v konečnom dôsledku, ak by sme porovnali zamestnanca a živnostníka na tej istej pozícii, živnostník určite zaplatí nižšie dane, lebo si o výdavky, ktoré súvisia s jeho profesiou znížil daňový základ a teda zaplatí o to nižšiu daň.

Takže suma sumárum:

Ak by sme celý život zarábali v čistom 600 EUR tak:

  • 52 000 EUR by z nás získala Zdravotná poisťovňa
  • 66 720 EUR dôchodkový systém Sociálnej poisťovne
  • 31 920 EUR Daňový úrad, resp. štátny rozpočet

Celkovo ide o sumu 150 640 EUR za jedno pracovné miesto !!!

Ak sa vrátime na začiatok, kde som písal, že cena práca, t.z. celková suma, ktorú musí zamestnávateľ za nás zaplatiť, aby nám na účet prišlo 600 EUR, je 1041 EUR ! Ak by existovala možnosť, že sa zo zamestnávateľom vieme dohodnúť, že my sa staneme živnostníkmi, a budeme mu fakturovať cenu práce, t.z. 1041 EUR, z ktorej by sme si sami platili minimálne odvody, o koľko EUR mesačne by sme mali vyššiu výplatu? :) A samozrejme, budeme si sami sporiť na dôchodok, vytvárať rezervy pre prípady PN atď...ale odkladáme sebe, nie na účet štátu :) Celkové minimálne odvody sú cca 194 EUR. A teda 1041 EUR – 194 EUR = 847 EUR. Z tejto sumy si odložíme 50 EUR na dôchodok a 50 EUR pre prípad PN, plus zaplatíme daň (raz za rok) 30 EUR = 717 EUR. A takto by sme si jednoducho zvýšili príjem o 117 EUR mesačne :)

A je asi každému jasné, že toto sa štátu jednoducho nemôže páčiť. A nielen štátu. Zamestnanci sú totiž pre štát dojné kravičky, vďaka ktorým získava veľmi zaujímavé peniaze. A preto nemôžeme očakávať, že sociálne vlády budú podporovať podnikanie. Veď kto zaplatí ich sociálne balíčky? :) A viete si predstaviť, že by všetci, ktorí dnes pracujú ako zamestnanci fungovali ako živnostníci ? :)

Tak prečo teda štát miluje zamestnancov? :)

Poznámka na záver:

Údaje o odvodoch som čerpal z dostupných kalkulačiek a zdrojov na internete. Príjem 600 EUR je modelový, a ide o čistý príjem. Zároveň sa predpokladá to, že aj ako zamestnanec ale aj živnostník mám príjem každý mesiac, t.z. nepočítam s tým, že ako živnostník v niektorý mesiac príjem mať nebudem ale samozrejme v zmysle zákona odvody musím zaplatiť. Môže sa samozrejme stať, že nedostanem zaplatené za faktúry, ale to je riziko podnikania. A rovnako sa mi môže stať, že i ako zamestnanec, nedostanem svoju výplatu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?