Nasporené peniaze a výška hypotéky – ako sa správne rozhodnúť?

Autor: Patrik Farula | 26.8.2013 o 21:24 | Karma článku: 1,95 | Prečítané:  311x

Možno patríte medzi tých, ktorí majú nasporené peniaze a  rozhodujú sa aký vysokú úver si zobrať. Samozrejme, aby sme zbytočne neplatili veľa a hlavne, úver zbytočne nepreplatili. Ako sa teda rozhodnúť?

V mojej viac ako 12-ročnej podnikateľskej praxi som sa často stretával s tým, že načo brať úver, keď mám nasporené peniaze, resp. ak beriem úver, zoberiem ho na výšku menšiu o moje úspory.

Dovolím si k tejto téme malý príspevok, reprezentuje čisto môj názor a vo väčšine prípadov aj moji klienti išli cestou, ktorú budem opisovať.

Zoberme si Janka a Marienku a Filmárika a Filmušku. Obe rodinky chcú úver na 30 rokov na kúpu bytu v hodnote 60 000 EUR pričom obe dvojice majú nasporené 20 000 EUR. Janko a Marienka uvažujú, že si zoberú úver len na 40 000 EUR ale Filmárik a Filmuška si odložia peniaze, lebo ich vedia efektívne zhodnotiť a hlavne myslia do budúcnosti: plánujú si založiť rodinu, príchodom dieťaťa príde rodinka o jeden príjem a Filmárik má neistú prácu, a teda by sa mohlo stať, že by jedného dňa o ňu prišiel. Ktorá teda z týchto dvojíc bude „bohatšia" po 30-tich rokoch?

Poďme sa na to pozrieť...

Janko a Marienka si zoberú úver na 40 000 EUR, pri úroku 3,5% bude ich splátka približne 180 EUR. Filmárik a Filmuška si zoberú úver na celú sumu 60 000 EUR, pričom sa im podarí vybaviť si tú istú úrokovú sadzbu, lebo majú kvalitného finančného konzultanta. Ich splátka však bude vyššia : 269 EUR.

Aby na tom ale obe rodiny boli výdavkovo mesačne rovnako, Janko a Marienka si môžu vďaka nižšej splátke voči Filmárikovi a Filmuške odložiť 90 EUR. A teda budú na tom finančne čo sa týka výdavkov rovnako.

Filmárik a Filmuška zároveň ušetrených 20 000 EUR investujú vďaka svojmu konzultantovi s priemerným dlhodobým výnosom 5% p.a. (nebudem tu rozoberať, či je to isté alebo nie, jednoducho povedané, za 30 rokov je takýto výnos pri riadení investície bezproblémov dosiahnuteľný - predpokladané výnosy na medzinárodných trhoch sú v tak dlhom horizonte  výrazne vyššie).

Aký bude stav po 30-tich rokoch?

Obe rodinky budú mať úvery splatené a mať byt v rovnakej hodnote. Janko a Marienka však budú mať z 90 EUR pravidelne investovaných na dobu 30 rokov pri ročnom výnose 5% celkovo 74 700 EUR. A čo Filmárik a Filmuška? Hmm..budú bohatší...celkovo budú mať nasporených 89 300 EUR. Rozdiel je teda  14 600 EUR. A teda Filmárik a Filmuška si môžu vďaka svojmu finančnému konzultantovi kúpiť nové auto J  V prípade, že by sme uvažovali s výnosom na horizonte 30 rokov 6% ročne, bol by rozdiel výraznejší: 30 200 EUR, a to je už na riadne auto, prípadne jedno pre Filmárika a druhé pre Filmušku:)

Ešte pre zaujímavosť, ako by vyzerala situácia v 15-tom roku splácania (úrok z investícií je 5% ročne):

Janko a Marienka by dlžili 25 100 EUR, nasporené by mali 24 000 EUR, teda keby si doložili cca 1000 EUR, mohli by sa zbaviť hypotéky a čo Filmárik a Filmuška? Dlh by bol 37 800 EUR, nasporené by mali 42 300 EUR, a teda v pohode sa môžu úveru zbaviť a navyše, im ostane 4500 EUR. Takže je to opäť výhodnejšie.

V prípade 6% zhodnotenia, by Janko a Marienka úver splatili a ostalo by im ešte približne 1000 EUR, Filmárik a Filmuška by mali po vyplatení po 15-tich rokoch ešte zostatok 11 300 EUR. Znova by už v polovici splácania mali na nové auto:)

Samozrejme, netreba odhliadnuť fakt, že Filmárik a Filmuška majú väčšiu istotu v prípade problémov v ich finančnom rozpočte, lebo majú väčšie nasporené peniaze.

Existuje však veľa variant, možností. Všetko sa dá prepočítať práve podľa Vašich požiadaviek. Stačí napísať. Prajem príjemný zvyšok týždňa a ľahké rozhodovanie !

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?